Písal sa rok 1979 keď do nášho Tatra veteran clubu patriaceho samozrejme v tej dobe pod Zväzarm zakúpili obrnený transpotér Tatra 810, nazývany aj Hakl.
Jeho minulosť pred rokom 1979 nám nieje známa, isté je že z ČSĽA bol vyradený minimálne 5 rokov pred rokom 1979. Hakl bol v hroznom stave, navyše nepojazdný. U predchádzajúceho majiteľa slúžil iba na účely filmovania, v tej dobe sa realizovalo veľmi vel'a vojnových filmov a pri jednej z filmovačiek na Tureckom vrchu v zime, keď bolo vel'a snehu tak vždy ráno Hakla štartovali tak, že ho roztiahli za iným autom, ktoré sa podarilo normálne naštartovat'. Lenže sneh ktorý bol na kapote sa cez predchádzajúci deň roztopil a voda natiekla do spojky kde v noci zamrzla. Ráno keď Hakl rozťahovali tak nepovolil ľad v spojke ale hriadeľ v prevodovke. Takže odvtedy bol nepojazdný. Potom sa dlhých 10 rokov absolútne nič nedialo, ak nerátam nejaké to účinkovanie vo filme Povstalecká história, kde bol ako kulisa v priekope. Do renovácie sa nikomu nechcelo, akurát z neho zmizlo vsetko čo sa dalo ľahko odmontovat'. V roku 1989 nastalo určité uvoľnenie situácie a začali sme uvažovať nad tým, že by sme Hakla zakúpili do svojej zbierky. Transakcia sa vydarila a Hakla sme dotiahli domov presne 29.8.1989, presne na 45. výročie Slovenského národného povstania. Našťastie súdruhovia na MNV boli zaujatí oslavami že im uniklo čo sme to dotiahli domov a tak to nebrali ako provokáciu alebo ako prostriedok na emigráciu, ktovie čo by ich vtedy napadlo. A tak Hakl stál zasa bez pohybu, no už u nás doma. Začalo obdobie zháňania náhradných dielov a dokumentácie. Na začiatku 90-rokov sa vo veľkom vyraďovali Hakle z armády a tak sa nám v Leopoldovskom kovošrote podarilo zakúpiť prevodovku, blatníky a strešné kryty. Vtedy bolo z čoho vyberať, na likvidáciu tam čakalo 40 Haklov, ktoré ale celé nebolo možno zachrániť. V roku 1992 sa v kovošrote v Bratislave objavili úplne nové uloženkové Hakle, bohužiaľ zase ich nebolo možné zakúpiť celé, skostnatelý byrokratický systém sa vtedy naposledy prejavil. Ale aj tak sme získali motor, diferenciál, pásy a vnútorné vybavenie. Hakl ktorého sme vtedy v kovošrote rozobrali mal najazdené 220 kilometrov od výroby, teda ešte nezabehnutý kus.
Smutný osud stihol vtedy Hakle v Bratislavskom kovošrote. Dovnútra hodili zapálenú pneumatiku a keď zhorelo všetko čo bolo horľavé tak potom to torzo autogénom rozrezali na 15 kusov. V tom istom roku sme z nášho Hakla vymontovali jeho nekompletný a nefunkčný motor. A zasa sa 6 rokov nič nedialo... V roku 1998 sme pripravili nový motor a prevodovku. Motor sme za pomoci Tatry 148 s hydraulickou rukou namontovali do nášho Haklu. Zrazu ale nastal problém, zistili sme že nám chýba spojovací hriadeľ-kardan, ktorý spája spojku s prevodovkou. Ten pôvodný niekto odmontoval skôr ako Hakl prišiel k nám a v kovošrote nám tento detail akosi unikol. Esteže máme priateľov u ktorých sa vždy niečo nájde. Kardan sa našiel, dokonca aj vzduchojem, ten pôvodný sme medzičasom použili do Tatry 141. Cez zimu 1998-1999 Hakl dostal novú elektroinštaláciu a vnútorné vybavenie, samozrejme aj s funkčnou vysielačkou. Na jar 1999 Hakl dostal nový lak a doladili sme posledné detaily. Znovuzrodený Hakl sa predstavil na 1.ročníku Záhoráckych pieskov, kde ako jediný zdolal nástrahy pieskovne. Až na malú poruchu naftového podávacieho čerpadla išiel ako hodiny. Riadiť takýto 7 tonový stroj si vyžaduje aj kus odvahy. Na asfaltovej ceste chýba pásom záber, no v teréne nepozná väčšej prekážky, avšak cez leto je na nevydržanie za jeho volantom. Jazda v zime musí byť tiež zážitok, no zatiaľ to ešte vyskúšané nemáme. Zato jazdu v bezodnom bahne áno, kde sme Hakla skoro utopili. 20 rokov trvalo nez Hakl sa stal znova pohyblivým. A zhodou okolností vždy to boli roky s 9 na konci.
1979-objavil sa v Tatra veteran clube
1989-zakúpený do našej zbierky
1999-predstavenie po renovácii
2009-???